Na rozdíl od České republiky, naši sousedé na Slovensku již zahájili systémové změny v justici. Cílem je likvidace zastaralých "Rakousko-Uherských" pracovních postupů a také prostředí vhodného pro korupci všeho druhu. Transparentní podmínky vedou také k citelnému urychlení soudních postupů a tak k omezení zbytečných soudních průtahů.

Speciálně pro čtenáře Ejustice.cz uvádíme původní text práce našeho slovenského spolupracovníka.

Podařilo se slovenské justici najít efektivnější výrobní postupy? Daří se systémově likvidovat příležitosti ke korupčnímu chování soudců, justičních pracovníků a zejména obecných kriminálních živlů? Co ukázaly procesní analýzy procesních postupů slovenské justice? Můžeme některé poznatky využít i my v Česku?

Sledujte nový slovenský seriál na Ejustice.cz!

Původní text Martina Kačala:

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Právnická Fakulta

Katedra občianskeho práva - Diplomová práca

Súdny manažment

Diplomant: Martin Kačala, 5. ročník, právo
Vedúci diplomovej práce: JUDr. Ing. Ján Gandžala

Študijný rok: 2006

Predhovor

Hlavní úskalí - zbytečné průtahy

Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave, článku 48 ustanovuje právo každého na verejné prerokovanie jeho veci na súde bez zbytočných prieťahov. Práve ustanovenie bez zbytočných prieťahov bolo jedno z hlavných úskalí slovenskej justície a často predmetom spoločenskej kritiky pre neefektívne napĺňanie súdnej činnosti spojenej s prieťahmi v konaní.

Súdy boli zavalené množstvom podaní, ktoré riešili veľmi zdĺhavo. To sa vysvetľovalo najmä tým, že napriek zásadným zmenám v štátnom zriadení po roku `89, nedochádzalo v súdnictve k potrebným materiálnym a systémovým zmenám. Procesné právo sa nenovelizovalo do tej miery ako bolo potrebné. Pod tlakom kritiky sa hľadali vhodné riešenia. Odborníci sa zhodovali na názoroch, že zvyšovanie počtu sudcov nie je systémový spôsob riešenia daných problémov.

Systémově proti korupci

Úlohou štátu je okrem iného zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie zo strany orgánov verejnej moci pre všetkých občanov. Práve korupcia zabezpečuje „vyvoleným“ nadštandardné zaobchádzanie a niekedy aj protizákonné rozhodnutia v ich prospech. Každý štát sa snaží tento defekt odstrániť, pretože je pre vývoj demokratického štátu absolútne neprijateľný a škodlivý. Táto snaha však nemôže byť účinná, ak korupcia ovplyvňuje samotné súdnictvo a prokuratúru.

Od zmeny režimu do prelomu storočí sa v súdnictve nahromadilo viacero dlhodobo neriešených problémov, ktoré sa prejavovali nízkou efektívnosťou a dôveryhodnosťou tejto dôležitej zložky moci. Napriek v pomerne zložitej situácii v tejto oblasti možno pozitívne hodnotiť skutočnosť, že čoraz častejšie sa objavovali konkrétne návrhy na jej riešenie. Tieto nové pohľady neprichádzali iba zo strany štátu, ale aj zo strany cudzích neziskových organizácií a aj zvnútra súdnictva. Jedným z najúspešnejších riešení daných problémov sa po šiestich rokoch javí projekt „Súdny manažment“.

Pri spracovaní tejto komplexnej a najmä novej problematiky mi veľkú odbornú pomoc a morálnu podporu poskytla jedna z kľúčových osobností projektu JUDr. Jana Dubovcová a kvalitatívnu stránku práce mi pomohol vypracovať JUDr. Ing. Ján Gandžala.

Obsah :

Úvod

1 Úvod do problematiky

1.1 Začiatky projektu súdny manažment
1.2 Aspekty vyžadujúce zmeny pôvodného systému
1.3 Súdna reforma
1.3.1 Etapy súdnej reformy
1.4 Definícia pojmu súdny manažment
1.5 Teoreticko-právne zakotvenie inštitútu zákonného sudcu

2 Vývoj procesu zavedenia projektu Súdny manažment

2.1 Vývojová fáza projektu (1999 2000)
2.1.1 Situácia pred začatím projektu (1989 -1999)
2.1.2 Vývojovo-pracovná skupina
2.1.3 Jednotlivé kroky vývojovej fázy
2.1.4 Procesné úkony rutinného charakteru
2.2 Fáza realizácie projektu (2001 - 2005)

3 Predchádzajúci systém práce na súdoch

3.1 Charakteristika predchádzajúcich pracovných náplní pracovníkov súdu
3.1.1 Podateľňa
3.1.2 Zapisovateľ
3.1.3 Vedúci súdnej kancelárie
3.1.4 Súdny tajomník
3.1.5 Sudca

4 Nový systém

4.1 Organizačné delenie personálu
4.1.1 Zákonné vymedzenie súdnych pracovníkov
4.1.2 Zákonné vymedzenie organizačných útvarov súdu
4.2 Charakteristika nových pracovných funkcií
4.2.1 Pracovná náplň podateľne
4.2.2 Pracovná náplň súdneho asistenta
4.2.3 Pracovná náplň súdneho tajomníka
4.2.4 Pracovná náplň vyššieho súdneho úradníka
4.2.5 Pracovná náplň sudcu
4.3 Nové inštitúty
4.3.1 Prideľovanie sudcu náhodným výberom
4.3.1.1 Generátor
4.3.2 Elektronická podoba súdnych registrov
4.3.3 Delegovanie administratívnej práce zo sudcov na súdnych zamestnancov
4.3.4 Transparentnosť pracovných postupov, rýchle informácie o spise
4.3.5 Zjednodušenie pracovných výkazov
4.4 Fázy kolobehu súdneho spisu a zmena systému v porovnaní so starým systémom
4.4.1 I. fáza - od času prevzatia podania súdom do prevzatia podania sudcom
4.4.2 II. fáza - od prvého prevzatia veci sudcom do rozhodnutia vo veci
4.4.3 III. fáza - od rozhodnutia vo veci do právoplatnosti rozhodnutia
4.4.4 IV. fáza - po právoplatnosti rozhodnutia
4.5 Finančná stránka projektu

5 Porovnanie starého a nového systému

6 Český projekt reformy justície

6.1 Verejné debaty
6.2 Prezentácia na internetovom portáli
6.3 Mediálne výstupy

7 Diskusia o projekte

7.1 Komplexná kritika projektu
7.2 Kritika systému náhodného prideľovania vecí
Záver
Zoznam použitej literatúry

Úvod

V diplomovej práci Súdny manažment sa snažím zosumarizovať a poskytnúť pohľad na vládny projekt Súdny manažment a jeho zaradenie v rámci komplexnej reformy slovenskej justície.

V úvodných častiach zobrazujem širší kontext tejto problematiky, dôvody a začiatky vzniku projektu. Používal som najmä zdroje Ministerstva Spravodlivosti SR, programové vyhlásenia vlády z roku 1998 a 2002 a odborné právnické periodiká. Dôležitým zdrojom bol aj zborník z konferencie Sudcovia o slovenskej súdnej reforme.

V legislatívnej úprave základných pojmov definujem pojem zákonného sudcu a projekt Súdny manažment. Opieral som sa najmä o zákony upravujúce inštitút zákonného sudcu, o judikáty Ústavného súdu SR a o článok prof. Jána Prusáka o zákonnom sudcovi uverejnenom v Justičnej revue.

Banská Bystrice - pilotní soud

V druhej časti práce uvádzam kroky, ktoré vykonala odborná pracovná skupina počas vývoja projektu a následne aký bol proces zavádzania projektu na súdy SR. Pridržiavam sa hlavne odborných časopisov Združenia sudcov Slovenska Justin.
Projekt je špecifický najmä novými pracovnými postupmi vybavovania súdneho spisu, ktoré sa v praxi odskúšali na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Preto v spolupráci s JUDr. Janou Dubovcovou čerpám z materiálov o vyhodnotení skúšobnej prevádzky. Rozoberám najskôr starý systém práce súdov, ďalej nový systém práce súdov a v piatej časti za pomoci odborných materiálov o porovnaní efektívnosti a dĺžky konania z Okresného súdu v Banskej Bystrici ich porovnávam.

Na základe spolupráce s kolegami z Českej republiky sa mi podarilo získať materiály o projektoch reformy českej justície a na porovnanie ich uvádzam. V poslednej časti prezetujem aj negatívne názory na projekt, spolu s argumentáciou zástancov projektu. Fundamentálny materiál tu tvorí najmä odborná právnická tlač.

Tři roviny projektu

Mojím primárnym cieľom je spracovať túto skôr praktickú ako teoretickú stránku činnosti slovenskej justície po zavedení projektu Súdny manažment. Venujem sa problematike v troch rovinách, a to v časovej, podľa toho ako sa projekt vyvíjal, zákonnej, podľa legislatívnej úpravy, ktorá platila pred začatím projektu, počas štádií vývoja projektu a aktuálnej právnej úpravy.

Tretia rovina je subjektívnejšia, pretože ako každá inovácia prináša svojich zástancov aj oponentov, snažím sa publikovať názory oboch kategórií odborníkov. Čitateľa prevádzam cez celé spektrum inovácií, ktoré boli do slovenskej justície vložené najmä prostredníctvom projektu. Poukazujem na problémy slovenského súdnictva a na zámery projektu tieto problémy vyriešiť s načrtnutím aj jeho slabých aspektov.

Příště: Jak vznikl projekt Súdny manažment na Slovensku? (Obrázky - Videoprogram Súdny manažment - Ministerstvo spravodlivosti SR)