Soudní reforma a projekt Soudní management probíhal na Slovensku za vlády pravicové koalice. Podílely se na něm soudy, ministerstvo spravedlnosti a také švýcarské Ministerstvo pro justici a policii. Kromě změn pracovních postupů a rychlé elektronizace bylo výsledkem změn i vytvoření Soudní rady, centrálního orgánu soudní moci na Slovensku.

1. Úvod do problematiky

1.1 Začiatky projektu súdny manažment

Projekt „Súdny manažment“ je aktuálnym projektom Ministerstva Spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“ alebo „MS SR“). Projekt sa začal v júni 1999 v rámci spolupráce Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vlády Švajčiarskej konfederácie a jej Ministerstva pre justíciu a políciu.

Ministerstvo pro justici a policii

Práce na projekte navrhla nášmu ministerstvu švajčiarska strana, ktorá v ponuke na uskutočnenie projektu uviedla, že „ide o projekt, ktorý presvieti organizačnú štruktúru súdu a hľadá v nej možnosti na vylepšenie súdnictva za daných právnych podmienok... Zmysluplnými doplnkami k organizačnému skúmaniu sú projekty používania moderných informačných techník, ako aj medzinárodné skúsenosti v oblasti súdnej správy (Court Management).“[1]     

Mimořádně úspěšné výsledky

Ministerstvo spravodlivosti návrh švajčiarskej strany akceptovalo,   v spolupráci so švajčiarskymi expertmi sa začali práce na projekte Súdny manažment a po ich ukončení boli získané výsledky vyhodnotené ako mimoriadne úspešné.[2] Z tohto dôvodu  Vláda Slovenskej republiky vyčlenila v štátnom rozpočte finančné prostriedky na zavedenie projektu Súdny manažment na všetky všeobecné súdy v SR čo má za úlohu „zrýchlenie práce súdov, zmenšenie priestoru na korupciu, čo významne zlepší podnikateľské prostredie.“[3]

Zrychlení soudního řízení

O tom, že práca súdov nebola pred zavedením nových pracovných postupov podľa projektu Súdny manažment organizovaná práve najlepšie svedčí napríklad to, že už v čase vývoja novej organizácie práce, jej používaním v skúšobnej prevádzke pilotného Okresného súdu v Banskej Bystrici, tento súd výrazne skrátil lehotu spracovania súdnej agendy a jeho činnosť sa významne zefektívnila.[4]      

1.2 Aspekty vyžadujúce zmeny pôvodného systému

Okrem nízkej efektívnosti spracovania súdnej agendy, slovenské súdnictvo trápila najmä nedôvera občanov a korupcia, ktorá je možno oveľa nižšia ako sa javí v očiach verejnosti. Nedôveru spoločnosti v slovenské súdnictvo je vhodné demonštrovať najmä na prieskumoch verejnej mienky. Podľa prieskumu z konca roku 2001, ktorý pripravil Ústav pre výskum verejnej mienky (spolu 1247 respondentov), dôvera verejnosti k súdom od roku 1996 neustále klesala. Nedôvera k súdom paralelne stúpala. Zaujímavý bol údaj, podľa ktorého sa dôvera občanov zvyšovala s vyšším stupňom súdu. Podľa prieskumu okresným súdom dôverovalo 40 % respondentov, krajským súdom 44 % a Najvyššiemu súdu SR dôverovalo 46 % respondentov. Naopak, okresným súdom nedôverovalo 53 %, krajským 48 % a Najvyššiemu súdu SR 40 % respondentov.[5]

Nedůvěra veřejnosti k soudům

Nedôvera verejnosti voči súdom je síce založená na viacerých atribútoch – rýchlosti konania, nezávislosti súdov a podobne – medzi nimi však najväčšiu úlohu zohráva práve protekcia a podplácanie na súdoch. Až tri pätiny respondentov si myslelo, že je možné ovplyvňovať rozhodnutie sudcov alebo zasahovať do konania na súde. Rovnako si respondenti mysleli, že s vyšším stupňom súdu klesá možnosť zariadiť, aby o spore rozhodoval vybraný sudca.^{5 [6]}

Málo soudců nebo málo počítačů?

Medzi odbornou verejnosťou v súvislosti s vyriešením problémov slovenskej justícii prevládali dva mýty. Prvým bola domnienka, že na Slovensku je málo sudcov a tým druhým, že nákup počítačovej techniky vyrieši prieťahy v konaní. Na Slovensku je aj dnes sudcov veľa. V porovnaní s niektorými industrializovanými krajinami máme výrazne vyšší počet sudcov na počet obyvateľov aj na počet prípadov[7]. Aritmetické zvyšovanie sudcov by problém systémovo neriešilo. Nedostatok je pomocného administratívneho personálu, ktorý by sudcov odbremenil od čisto administratívnej práce a robil im potrebný servis.

Nákup počítačovej techniky by sám o sebe nevyriešil problém súdnej agendy. Na zvýšenie efektívnosti práce súdnictva boli potrebné aj legislatívne zmeny v procesnom práve a organizácií práce, zmeny v myslení a v prístupe k práci súdnym personálom.        

1.3 Súdna reforma

Potrebu riešenia načrtnutých problémov si uvedomila aj Vláda SR. Rezortu spravodlivosti spolu s vymedzením svojich zámerov v tejto oblasti venovala kapitolu IV.4.B svojho programového vyhlásenia z roku 1998. Pomenovanie kardinálnych ťažkostí, s ktorými slovenská justícia zápasila ako aj zadefinovanie krokov smerujúcich k ich postupnému odstraňovaniu našlo svoje priliehavé vyjadrenie v slovnej väzbe „reforma justície“[8].

Jedným z hlavných cieľov reformy justície[9] bolo „vytvorenie nevyhnutných podmienok k reálnemu uplatneniu ústavného práva na nezávislé a nestranné súdnictvo. Za tým účelom budú prijaté opatrenia, ktorých cieľom je dodržiavanie zásady zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi... K posilneniu práva na rýchlu a účinnú súdnu ochranu budú smerovať ďalšie zákonné úpravy zjednodušujúce a skracujúce súdne konanie, ako aj prehlbujúce zásadu kontradiktórnosti súdneho konania... Zavedením inštitútu vyššieho súdneho úradníka sa sudca odbremení od súdno-technických úkonov a bude sa môcť plne sústrediť na súdno-rozhodovaciu činnosť.“[10]

Ako sa vyjadrila Katarína Mathernová, poradkyňa predsedu vlády pre ekonomiku: „Reforma je tak otázkou politickej vôle a vytvárania predpokladov pre dôstojný výkon súdnej moci, ako aj otázkou kapacity navrhnúť a najmä implementovať vhodné technické riešenia. V neposlednej miere je súdna reforma ale aj otázkou prekonania skepsy a rezignácie vnútri sudcovského stavu“[11]

Široký pojem „reforma justície“ často opakovaný odborníkmi ale aj novinármi našiel svoje reálne stelesnenie aj vo vládnom návrhu „Koncepcia stabilizácie súdnictva na Slovensku“, prijatého Národnou radou SR na 52. schôdzi, dňa 31. októbra 2001. Tento návrh sa rozdeľoval na 2 časti a to:

- Zefektívnenie výkonu súdnictva

V oblasti civilného súdnictva vymenovával jednotlivé navrhované kroky a to najmä: zrýchliť a zefektívniť civilné súdne konanie prostredníctvom novely Občianskeho súdneho poriadku – zriadenie trojinštančnej sústavy súdnictva, posilniť zásadu kontradiktórnosti, zaviesť systém neúplnej apelácie, zabezpečiť zachovanie zásady zákonného sudcu... Z daného dokumentu vyplynula okrem iného úloha pre ministerstvo vypracovať návrh zákona o Súdnej rade a návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch a justičných čakateľoch.

V oblasti trestného súdnictva to boli tieto návrhy: odstránenie prieťahov v trestnom konaní prostredníctvom novely trestného poriadku a koncepčná zmena trestného procesu a tým príprava nových trestných kódexov.

Nové pracovní postupy

- Inštitucionálno-organizačné zmeny, kde boli uvedené jednotlivé procesy nasledovne: zlepšiť mzdové zabezpečenie administratívneho aparátu súdov, administratívne vybudovanie Obchodného registra, zavedenie inštitútu vyšších súdnych úradníkov, zabezpečenie vybavenia konkurzných súdov potrebným softvérom a hardvérom, zavádzanie nového systému vzdelávania sudcov. Dôležité z pohľadu tejto práce sú body VI., VII. a VIII. Inštitucionálno-organizačných zmien, preto ich uvádzam v celosti podľa vládneho návrhu.:

 „VI. projekt „Súdny manažment“ - zavádza nové pracovné postupy do štruktúr súdov, ktoré optimalizuje a potvrdil ich na pilotnej prevádzke na okresnom súde v Banskej Bystrici, detailne sa rozobral pohyb spisu v rôznych druhoch konania a možnosti prerozdelenia úloh v rámci kompetencií sudcu a odborného administratívneho aparátu súdu

VII. v rámci projektu „Súdny manažment“ vyvinutá  aplikácia „Podateľňa - registre" úspešne rieši náhodné prideľovanie spisu senátom, resp. sudcom bez možnosti zásahu ľudského činiteľa, pomocou výpočtovej techniky automatizuje niektoré registre vedené na okresnom súde, jej výstupom je komplexné zhodnotenie optimalizácie pracovných postupov, prínos využitia výpočtovej techniky a podmienky nasadenia na ostatných súdoch SR (napr. skrátil sa čas od podania žaloby do vytýčenia prvého pojednávania vo veci z doterajších priemerne 73 dní na 49 dní )

VIII. z aplikácie „Podateľňa - registre" zaviesť modul Podateľňa na všetky okresné súdy a následne krajské súdy SR a modul register agendy C a Cb na tri ďalšie okresné súdy ( Bratislava, Košice a Žilina)a v dlhodobej perspektíve na všetky okresné súdy SR.“[12]

Dokument „Koncepcia stabilizácie súdnictva na Slovensku“ sa premietol aj do programového vyhlásenia vlády z roku 2002. Vláda si kládla za hlavné ciele dokončenie projektu Súdny manažment, ktorému venovala aj v programovom vyhlásení osobitnú pozornosť, prehodnotenie štruktúry krajských a okresných súdov (projekt optimalizácia súdnej sústavy), zefektívniť a zhospodárniť súdny systém, prehĺbiť princíp kontradiktórnosti v občiansko-právnom konaní, dobudovať Justičnú akadémiu, vytvárať podmienky pre zvýšenie sudcovskej nezávislosti a ďalšie ciele, najmä v trestno-právnej oblasti. 

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic, zhrnul reformné kroky ako „tri “R” – rýchlo, reformne, razantne. V praxi to znamená, že sa usilujeme vytvoriť čo najlepšie legislatívne, organizačné, personálne a materiálno-technické podmienky na to, aby súdy rozhodovali v adekvátnej dobe a zákonným spôsobom. Samozrejme si uvedomujeme, že jedným z najvypuklejších problémov slovenskej justície je dĺžka súdneho konania, či už v civilnej alebo trestnej oblasti. Našou prioritou preto je a aj musí byť skrátenie dĺžky súdneho konania.“[13]

V rámci týchto reformných opatrení boli postupne od roku 2000 zavádzané nové inštitúty a novelizácie zákonov, z ktorých spomeniem najmä novelu Ústavy SR ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. doplnením orgánu Súdnej rady do právneho poriadku SR a doplnením rozhodovacej právomoci zamestnanca súdu povereného sudcom (čl. 142 ods.2), novela ústavného zákona 119/1995 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, 22 novelizácií Občianskeho súdneho poriadku, novelizácie zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, novelizáciu zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a zákon č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri. Veľmi dôležitý z pohľadu tejto práce je nový zákon o súdnych úradníkoch 549/2003 Z.z. a zákon č.425/2002 Z.z. o vyšších súdnych úradníkoch, prostredníctvom ktorého došlo aj k posilneniu personálneho aparátu na súdoch. Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky môžeme považovať za zavŕšenie snáh o optimalizáciu súdnej sústavy.

Vzdelávanie a profesijný rozvoj sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov je zabezpečený zákonom č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii. Pre reformu justície je kľúčový zákon č. 757/2004 Z.z., ktorý ustanovuje základné zásady správy, sústavy a činnosti súdov.  

V časti trestného práva významné zmeny a protikorupčné opatrenia sú zabezpečené najmä zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, recipovaným zákonom č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) a zákonom č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok).  

1.3.1 Etapy súdnej reformy

Súdnu reformu môžeme rozdeliť do troch vývojových etáp, ktoré sa vzájomne prelínajú a bezprostredne spolu súvisia :

Posílení nezávislosti soudní moci - Súdná rada

Prvá etapa súdnej reformy bola zameraná na posilnenie nezávislosti súdnej moci a nezávislosti sudcu. Tlak na zmeny v postavení súdnictva vytvorilo Združenie sudcov Slovenska, ktoré pomenovalo potreby zmien, formulovalo ciele a získalo pre ne verejnú a politickú podporu. Táto fáza trvala takmer šesť rokov. Zmeny sa realizovali postupne, napríklad úpravou platov sudcov ako ústavných činiteľov v roku 1993, použitím zásady pri ich určení, že plat sudcu sa má rovnať platu poslanca, pretože sudca je reprezentant súdnej moci a poslanec zákonodarnej moci v štáte. V roku 1996 boli zákonom zriadené sudcovské samosprávy vo forme poradných orgánov. Zásadné zmeny nastali až po roku 1998 a ich prvým predpokladom bola zmena Ústavy Slovenskej republiky v roku 2001, ktorou bol zriadený v Slovenskej republike historicky po prvý krát ústavný reprezentant súdnej moci Súdna rada, zmenil sa aj spôsob kreovania sudcov, ktorých na návrh Súdnej rady menuje prezident republiky. Zrušil sa inštitút funkčne mladých sudcov, ktorí štyri roky vykonávali funkciu sudcu a podmienkou ich voľby funkcie sudcu natrvalo bolo to, že vláda predloží návrh na ich zvolenie do Národnej rady Slovenskej republiky.[14] Vláda návrh na voľbu podať nemusela, a preto mala veľký vplyv na kreovanie tejto skupiny sudcov.[15]

Druhá etapa súdnej reformy je zameraná na efektívnosť výkonu súdnictva a súdnej sústavy. Okrem garantovania nezávislého postavenia súdnej moci, ktoré bolo prvou a zásadnou podmienkou prijatia Slovenskej republiky medzi štáty Európskej únie, práve pre zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva a pre vykonanie krokov na prevenciu pred možnou korupciou sa realizoval projekt Súdny manažment -prevádzkový chod jednotlivých súdov dovnútra a nadväzujúci projekt - Optimalizácia súdnej sústavy. Optimalizácia súdnej sústavy má za úlohu zefektívniť výkon celej súdnej sústavy, najmä presunom vecnej príslušnosti medzi jednotlivými stupňami súdov a racionalizovať sieť súdov - súdnu mapu. [16] Základným krokom teda bolo podľa vyjadrenia Daniel Lipšica : „zriadiť trojinštančnú sústavu súdnictva, v rámci ktorej budú v prvom stupni rozhodovať okresné súdy, v odvolacom konaní prakticky výlučne krajské súdy a Najvyšší súd SR bude plniť úlohu rozhodovania o mimoriadnych opravných prostriedkoch a úlohu zjednocovania judikatúry. To je štandardné riešenie.“[17]Nazáklade výsledkov analýz našej pracovnej skupiny, aj zahraničného experta Gillesa Touténa[18] bol navrhnutý presun vecnej príslušnosti medzi stupňami súdov a optimálna sieť súdov s dôrazom, že v rámci optimalizácie činnosti súdnej sústavy bolo potrebné postupne personálne doplniť okresné súdy tak, aby každý z nich mal minimálne 15 sudcov[19] s príslušným počtom zamestnancov. Osobitný dôraz sa kládol na dobudovanie a personálne posilnenie okresných súdov v sídle krajských súdov, ktoré v rámci presunov vecnej príslušnosti riešia najviac nových druhov súdnych agend. V rámci optimalizácie malo dôjsť ku zlúčeniu niektorých malých súdov a súdov s dlhodobo  nízkou súdivosťou tak, aby sa z nich stali dobre vybavené okresné súdy. Zmeny sa dotkli aj spravovania súdov, pretože zlúčením súdov sa malo dosiahnuť dobré a dostatočné obsadenie súdnej správy, pričom sa zároveň znížil počet vedúcich správ. Takto sa mal znížiť počet predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí už čas, ktorý venovali správe a riadeniu malého súdu mohli využiť na zlúčenom súde ako sudcovia na celý úväzok. Návrh Optimalizácie súdnej sústavy sa stal základom pre návrh zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov. [20]

V tejto etape bola založená aj Justičná akadémia[21], ktorej hlavnou úlohou je zabezpečovať, organizovať a vykonávať vzdelávanie sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov, ako aj justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry.

Efektivní správa soudů

Tretia etapa reformy je založená na zefektívnení súdnej správy. Ide o dôsledné rozdelenie kompetencií medzi predsedom súdu a riaditeľom správy súdu, tak aby predseda súdu organizoval prácu na úseku súdnictva a riaditeľ správy súdu vykonával kompetencie na úseku ekonomiky a prevádzky súdu. Na každom súde sa zriadila sudcovská samospráva – sudcovské rady, ktoré dostali aj kompetenciu podávať disciplinárne návrhy a sťažnosti. Na súdoch sa zaviedli aj odborové inštitúty sudcov – grémiá. Predseda súdu spolu so sudcovskou radou dostali právomoc na tvorbu, rozdeľovanie a kontrolu čerpania súdneho rozpočtu. Zriadila sa interná revízia ako kontrolný orgán zložený zo sudcov a ďalšie inštitúty ustanovené najmä v zákone č. 757/2004 Z.z.

Pripravuje sa manažérsky informačný systém vypracovaný zástupcami ministerstva v spolupráci so zahraničnými expertmi Davidom Webberom a  Thomasom Rupplim, ktorý je postavený na troch dôležitých pilieroch: štatistické informácie o fungovaní súdov budú používané len pre vnútornú potrebu súdu a pomôžu riadiť súd, na nadriadené inštitúcie sa budú podávať presne určené súhrnné výkazy a štatistické informácie budú verejne publikované na hodnotenie práce justície na Slovensku.[22]

Súčasťou tejto etapy bol prechod rozpočtového hospodárenia na programové rozpočtovanie, v ktorom sú výdavky napojené na priority a očakávané výsledky. Ide o systém založený na plánovaní úloh a aktivít vlády v nadväznosti na priority štátu a disponibilné zdroje, zameraný na výsledok - efektívnosť vynakladania rozpočtových výdavkov. Metóda programového rozpočtovania sa realizovala po prvý raz pre civilnú časť rozpočtu rezortu MS SR v rozpočtovom roku 2004.[23]

Dôležitým krokom je rozdelenie kompetencií pri riadení súdu a aj vzdelávanie zamestnancov súdnych správ, ktorí sa museli naučiť a používať napríklad vyššie spomenuté nástroje realizácie programového rozpočtovania.  

V tejto etape ide o spojenie výsledkov z predchádzajúcich reformných krokov, ich premietnutie do zmeny organizácie správy súdov a tým dokončovanie reformy. Významným prvkom bolo prijatie spomínaného zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.

1.4  Definícia pojmu súdny manažment

Jednou z mojich najdôležitejších úloh je zadefinovanie pojmu súdny manažment. Oficiálna definícia tohto pojmu na Slovensku neexistuje, môžem spomenúť len definície pochádzajúce z viacerých zdrojov a ich syntézou vypracovať najadekvátnejšie vymedzenie tohto pojmu. Ministerstvo spravodlivosti na písomnú žiadosť o vysvetlenie pojmu súdny manažment reagovalo nasledovne: „Projekt Súdny manažment sa na Slovensku začal realizovať od mája 1999... Cieľom projektu Súdny manažment bolo vytvoriť efektívnejší pracovný postup vybavovania súdneho spisu pre okresné súdy. Projekt Súdny manažment je vybavený hardvérovou a špeciálnou softvérovou podporou pre agendy súdov. V novom pracovnom postupe sú zabudované aj protikorupčné opatrenia.

Podstata zefektívnenia práce súdov je v novom prerozdelení administratívnych úkonov a niektorých rozhodovacích činností a ich presunutí zo sudcu na administratívnych pracovníkov súdu, ktorých úlohou je pripraviť sudcovi spis na pojednávanie a rozhodnutie. Administratívne vybavovanie súdneho spisu sa tým stáva transparentné a ľahko kontrolovateľné“[24].

Pojem súdny manažment definovala JUDr. Jana Dubovcová takto: „Súdny manažment je hľadanie možnosti čo najefektívnejšej práce súdu, pracovných procesov pri vybavovaní súdnej agendy, manažovanie súdnych procesov aby prebiehali čo najúčelnejšie. Jeho súčasťou je vytvorenie vhodných pracovných podmienok a prostredia s využívaním materiálnych a ľudských zdrojov ktoré sú súdnictvu k dispozícií pri vhodnej starostlivosti o ich rozvoj a vzdelávanie.“ [25] 

Pri definícií pojmu súdny manažment by som sa oprel aj o prezentáciu Daniela Lipšica na konferencií Itapa 2005, kde vymedzil ako základné ciele projektu súdny manažment: optimalizácia práce na súdoch, informatizácia súdnictva, boj proti korupcií.[26]

Projekt Súdny manažment je vývojový projekt s cieľom zmeniť organizáciu práce súdu, odbremeniť sudcu od administratívnej práce a vytvoriť mu podmienky pre rozhodovaciu činnosť. Nový organizačný systém práce podporený vhodnými technickými zariadeniami vytvára okrem pôvodného zámeru – zrýchlenie súdneho konania aj dobré pracovné prostredie na súdoch. Transparentné prideľovanie súdnych prípadov zákonnému sudcovi náhodným výberom má významný protikorupčný efekt a zvyšuje dôveryhodnosť súdov.

1.5 Teoreticko-právne zakotvenie inštitútu zákonného sudcu

V rámci projektu Súdny manažment, najmä pri softvérovej súčasti programu „Podateľňa“, je často skloňovaným pojmom inštitút zákonného sudcu. Jedným z dôvodov je to, že tento inštitút nebol donedávna zákonne definovaný.  

Zákonný soudce

 „Iustitia est constans et perpetua voluntas ius suum cuique tribuendi“ (Spravodlivosť je pevná a stála vôľa dať každému právo, ktoré mu patrí).[27]

Právo na zákonného sudcu je nevyhnutným predpokladom a komponentom nestrannosti i nezávislosti súdnictva ako jednej zo zložiek štátnej moci, ale aj nezávislosti každého jednotlivého sudcu[28].  Právo na zákonného sudcu je potrebné chápať jednak z hľadiska nezávislosti sudcovského rozhodovania a jeho ochrany najmä pred priamymi, alebo nepriamymi zásahmi výkonnej a zákonodarnej zložky moci do rozhodovania súdov. Na strane druhej je právo na zákonného sudcu ústavným právom občana, ktoré musí byť chránené proti aktom verejnej moci vrátane aktov vydaných orgánmi správy súdnictva[29].

Zákonné zakotvenie inštitútu zákonného sudcu pochádza z Ústavy SR, článku 48 ods. 1: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“

V právnej teórií sa často kritizovalo že až do roku 2002 takýto zákon neexistoval a zákonný sudca sa určoval na základe vyhlášky ministerstva č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Často sa humorne vytýkalo, že náš zákonný sudca je vyhláškovým sudcom a apelovalo sa na prijatie zákona, ktorý bude akceptovať obsah ústavnej blankety.²⁹  

Za dôležitý obrat v tejto oblasti možno považovať novelizáciu zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch prostredníctvom zákona č. 185/2002 Z.z. Podľa § 26 ods. 2: „Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom a vyšším súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.“

Táto definícia zákonného sudcu sa premietla aj do už uvedeného zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, platného od 31.12.2004 a účinného od 1.4.2005. § 51 obsahuje kompletnú definíciu, vrátane výnimiek, preto ho uvádzam v celosti.

„§ 51 - Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov, súdnych úradníkov alebo notárov.

(3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov, o predbežnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(4) Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

(5) V konaní na Špeciálnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.

(6) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu.

(7) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.

(8) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(9) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.“

Ako vyplýva z Ústavy a zákonov, právna úprava základného práva občanov na zákonného sudcu musí zodpovedať požiadavkám vopred daných pevných zásad, ochrany pred ľubovôľou v prideľovaní vecí jednotlivým senátom a sudcom, musí umožniť nepredvídateľnosť v pridelení veci konkrétnemu sudcovi alebo senátu a zabezpečiť transparentnosť obsadenia súdu. Uvedené zásady sa musia vzťahovať aj na prípady zastupovania.

Ústavou a zákonmi chránené právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi sa nachádza aj v doterajšej judikatúre Ústavného súdu (II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97 a II. ÚS 47/99).

Právo osoby "nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi" nemožno interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účelzákladného práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy.[30]

Toto právo nie je korelantné, to znamená, že právo na zákonného sudcu patrí výlučne len osobe, účastníkovi súdneho konania. Uplatnenie tohto práva neprislúcha sudcovi, ktorý vo veci rozhoduje. Opatrenie predsedu okresného súdu ako orgánu štátnej správy súdov vydané v súlade s ustanovením §2 ods. 2 vyhlášky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku (dlhodobá neprítomnosť, alebo výrazné rozdiely v pracovnom vyťažení). Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. [31]

1. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre funkciu sudcu (§ 34 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov). Na určenie totožnosti zákonného sudcu je právne významná podmienka § 11 zákona č. 335/1991 Zb., podľa ktorej za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce.

2. Predseda súdu nemôže na základe vlastnej úvahy, vychádzajúc v ústrety niektorému účastníkovi konania, odňať vec zákonnému sudcovi v rozpore so zákonom a prideliť ju inému bez uvedenia presného dôvodu, nerešpektujúc najmä ustanovenie § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.[32]

Postup predsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov vychádzajúci zo zmien rozvrhu práce, ktorý je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov, nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky[33].

Ak všeobecný súd vyhovel v celom rozsahu účastníkovi, nemôže takýto účastník úspešne namietať porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi[34].

Z právnych názorov ústavného súdu vyslovených v rozhodnutiach vo veciach II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97 a II. ÚS 47/99 je zrejmé, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Od roku 2002 po novelizácii zák. č. 335/1991 Zb. (ako bolo už vyššie spomenuté) túto definíciu je potrebné doplniť o „Sudca sa určuje v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“

Modré titulky - Ejustice.cz